Hippokratova teória

      Už lekári v starom Grécku- Hippokrates (4. stor. pred n. l.) a neskôr jeho nasledovník Galén (2. stor. pred n. l.) rozlišovali štyri typy oobnosti na základe názoru, telesných tekutín, ktoré u jedinca prevládali: krv (sanguis), hlien (phlegma), žlč (chloé) a čierna žlč (melan-cholé) (por.: Košč, 1996). Slovo temperament pochádza z latinského temperare (miesiť)- niet divu, že sa lekári domnievali, že v ľuďoch sú tieto prvky rôzne namiešané. Jedinci so silným zastúpením jednej z týchto štiav sa považovali za vyhranené typy, väčšina osôb je však „zmiešaninou“ dvoch temperamentov. Z medicínskeho hľadiska je teória telesných tekutín dávno prekonaná, štyri osobnostné typy sa však zachovali dodnes a stali sa súčasťou bežnej reči a informovanosti laika (por.: Říčan, 2010). Sú to typy: sangvinik, flegmatik, cholerik a melancholik.

Sangvinik- človek pohyblivý- je veselý, spoločenský, optimista, ktorý sa ľahko nadchne ,no taktiež ľahko podľahne nude. Žije pre prítomnosť, nie je na neho veľké spoľahnutie.

Flegmatik- pokojný človek, nepodlieha vlastným náladám, dokáže si zachovať chladnú hlavu. Vyčítaná mu býva ľahostajnosť až pasitivita a citová nevrelosť.

Cholerik- vyznačuje sa najmä svojou impulzívnosťou- ovplyvňuje celý rad jaho charakteristík: dráźdivosť, intenzita emócií...

Melancholik- považovaný za najmenej šťastný typ. Pojem melanchólia zdomácnel na označovanie smutnej nálady, ba až depresie. Melancholik je pomalý, ťažko prispôsobivý...