Eysenckova teória

      Hans Jurgen Eysenck, jeden z najvýznamnejších bádateľov v psychológii osobnosti minulého storočia, svojou dvojdimenziálnou schémou čŕt osobností viac- menej potvrdil Hippokratovo delenie. K jej vytvoreniu použil tri faktory: extraverziu, introverziu a neuroticizmus. Prvé dva faktory sú svojimi protipólmi, charakterizujeme ich neskôr v kapitole o Jungovom delení. Vlastnosť neuroticizmus si požičal z psychiatrie. Predstavuje vertikálnu os (dimenziu) schémy a dvojpólovo sa delí na stabilitu a labilitu, pričom labilita vystihuje správanie neurotika: je úzkostný, ľahko podrážditeľný. Osi sa pretínajú, pričom vznikajú kvadranty patriace štyrom temperamentom: cholerik a sangvinik v schéme predstavujú extrovertov, melancholik a flegmatik introvertov. Melancholik a cholerik zasa zdieľajú vo svojom správaní labilitu. Dimenziálne vyhodnotenie osobnosti má tú výhodu, že jedincovi je priradený bod spadajúci do jedného z kvadrantov, no ten je zároveň určený dvoma súradnicami- číslami v rozmedzí od 0- 30, ktoré určujú mieru jeho extraverzie (resp. introverzie) a neuroticizmu (por.: Říčan, 2010).