Jungova typológia

      Carl Jung sa svojimi špekuláciami síce nesnažil priamo o vytvorenie typológie, podarilo sa mu však položiť základy pre teóriu, ktorá je dodnes používaná a pokladaná za veľmi dôveryhodnú. Jung logicky odvodil odvodil 8 typov osobnosti z troch protikladov, resp. bipolarít, alebo preferencií, dichotómií.

·         Extraverzia alebo introverzia: Týkajú sa vnímania okolitého sveta. Extrovert je spoločenský, pretože z interakcie s ostatnými čerpá energiu- samota ho vyčerpáva. Medzi prejavy extraverzie môžeme zaradiť napríklad rýchlu a hlasnú reč. U introvertov je to presne naopak: čas osamote potrebujú na načerpanie energie. Ich prejav nebýva tak výrazný.

·         Zmyslové alebo intuitívne vnímanie: Rozhoduje o spôsobe, ktorým radšej prijímame informácie. Zmysloví jedinci („sensors“) sa spoliehajú na informácie prijaté piatimi zmyslami. Navyše zvyknú byť pragmatickí a zameraní na detaily. „Intuitívci“ sú viac citliví na podprahové vnímanie, veria teóriám a budúcim možnostiam, no nevidia záležitosti do detailov.

·         Myslenie alebo cítenie: Určuje spôsob, akým robíme rozhodnutia: na základe rozumu, či vnútorných pocitov. Osoby uprednostňujúce myslenie sa zdajú byť pokojnejšie, no majú rady logické súboje. Citoví ľudia sa naopak javia ako priateľskí, rizikom u nich však je, že berú veci osobne. (por.: Barron- Barron Tieger, 1999.)

Ráta sa s tým, že väčšina ľudí uprednostňuje jednu funkciu pred druhou- páry dichotómií sú v rovnováhe zriedka- a zároveň sa predpokladá, že u menej používanej funkcie dochádza k jej zakrpateniu. Princípom Jungovej teórie je, že zo všetkých ôsmich funkcií sa jedna stáva dominantnou a zvyšné tri sa pre ňu stávajú pomocnými. Rozlišuje sa taktiež, či je dominantná funcia extravertná alebo introvertná (inak povedané: či sa prejavuje navonok). Podmieňuje sa tým vznik Jungových typov, ktoré nadobúdajú formu: Extravertne/ Introvertne myšlienkový/citový/ zmyslový/ intuitívny.