Vlastnosti a rysy

      Osobnosť je tvorená psychickými vlastnosťami človeka. „Vlastnosti osobnosti jednotlivých ľudí nachádzame v rôznych prejavoch, kvalitatívne i kvantitatívne odlišných, v rôznych vzájomných kombináciách i vzťahoch.“ (Ďurič, Štefanovič a kol., 1973, s. 142.) Psychické vlastnosti sa nazývajú rysy osobnosti a označujú relatívne trvalú predispozíciu jednať v určitých situáciách určitým spôsobom (por.: Nakonečný, 2009). Nevylučuje sa však ich dynamickosť, keďže osobnosť zreje, najvýraznejšie v detstve. V dospelosti sa vlastnosti ustália, no prudké zmeny osobnosti môžu byť vyvolané mimoriadne silnými zážitkami, náhlou zmenou zmenou životných podmienok, alebo aj telesnými ochoreniami a úrazmi (por.: Ďurič, Štefanovič a kol., 1973).

„Vlastnosti alebo črty osobnosti sú vnútornými všeobecnejšími predpokladmi duševnej činnosti a správania človeka. ... Od nich vo veľkej miere závisí, ako sa človek bude  správať v rôznych situáciách. Preto ak ich poznáme, môžeme čiastočne predvídať vývin a konanie človeka.“ (Ďurič, Štefanovič a kol., 1973, s. 144.) Zväčša sa jedná o niečo, čo od seba ľudí odlišuje. Taktiež sa ráta s tým, že vlastnosti sú spoľahlivo merateľné, inak by vznik techník psychologického výskumu a ani samotných teórií osobností nebol možný.

      Existuje množstvo slov, výrazov na vyjadrenie rysov osobnosti. Psychológovia tvoriaci rysové teórie osobnosti (trait theories of personality) sa snažia nájsť medzi nimi dominantné vlastnosti- faktory, ktoré by dokázali osobnosť definovať čo najjednoznačnejšie. Na tom je založená Eysenckova teória používajúca tri faktory či Veľká päťka vychádzajúca z Catellovho šestnásťfaktorového systému, ktorým sú venované kapitoly tejto práce.