Psychologický dotazník

      Predstavuje zrejme v súčastnosti najrozšírenejšiu metódu, keďže jeho vyhodnocovanie je relatívne jednoduché, časovo nenáročné, dáta sú objektívne a predložiť sa dá veľkému počtu respondentov. Používanie dotazníkov sa rozšírilo počas 1. svetovej vojny a dnes sú voľne dostupným prostriedkom na zisťovanie rôznych psychologických vlastností. Rozlišujeme tri hlavné typy psychologických dotazníkov: (por. Říčan, 2010)

1)      Anamnestický- Podobá sa interview v písanej forme.

2)      Záujmový- Ako názov napovedá, slúži k zisťovaniu záujmov.

3)      Osobnostný (povahový)- Má najširšie použitie, preto si ho opíšeme obšírnejšie. Skladá sa z viacerých otázok- položiek zameraných na jednu vlastnosť, odpovede na ne spadajú do bodového systému, pomocou ktorého sa sčítavajú a vyhodnocujú. Otázky zisťujú povahové vlastnosti na základe viacerých princípov. Pýtajú sa na prežívanie (pocity jedinca), zvyky v správaní, postoje či názory, záujmy a záľuby a na mienku, ktorú má respondent sám o sebe. Viaceré z nich narážajú na tú istú vlastnosť, čím sa dosahuje väčšia presnosť, keďže sa sčasti prekrývajú a eliminujú tak ostatné vplyvy, ktoré môžu ovplyvňovať odpoveď jedinca u jednotlivých položiek. Odpovede na tieto otázky neodkazujú na zisťovanú vlastnosť priamo, no sú jej symptómami.

      Z hľadiska formy  odpovede rozlišujeme otázky s voľným koncom a s vnútenou voľbou (por. Říčan, 2010). Prvý typ otázok sa vyskytuje prevažne v anamnestických dotazníkoch, ćomu zodpovedá jeho úloha nechať vyplňovateľovi priestor na individuálny prejav. V otázkach s vnútenou voľbou stačí už len označiť vyhovujúcu možnosť zo série odpovedí ako napr.: „Áno“, „Nie“ alebo „Niečo medzi“. My osobne sa však domnievame, že vlastnosť väčšiny populácie situovať sa vždy do stredu, ktorý znamená priemer, skôr škodí podobným sériám odpovedí obsahujúcim možnosť „Niečo medzi“.

      Existujú aj iné formy dotazníkov, ktoré nie sú založené na systéme otázok a odpovedí. Tzv. Q-sort dáva za úlohu roztriediť tvrdenia na kartičkách na základe vlastného názoru do niekoľkých kategórií, väčšinou podľa toho, ako dobre vystihujú skúmaného.